História
Prvý písomný záznam o obci je z roku 1481, kde sa uvádza názov Slacynka. Na území obce sa našil artefakty osídlenia v neolite, bolo objavené jaskynné sídlisko a kultové pohrebisko lengyelskej kultúry, sídlisko z doby halštatskej a výšinné sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. V ďalšom období sa menil názov obce na Kysseb Zlathyna, Zlathynka, doložená je z roku 1598 ako Kys Zlatina, z roku 1773 ako Mala Slatina, z roku 1808 ako Slatinka, maďarsky Kisszlatina, Alsószalatna. Patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn, pílu a 8 domov, v roku 1720 mala 7 daňovníkov a mlyn, v roku 1784 mala 34 domov, 41 rodín a 212 obyvateľov, v roku 1828 mala 29 domov a 343 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pestovaním šafranu. V roku 1726 založili papiereň. Za I. ČSR sa živili pasienkarstvom, drevorubačstvom, ovocinárstvom, odchádzali na sezónne práce, mnohí sa vysťahovali. Bola tu píla.
Urbársky lesný majetok vznikol zaviazaním sa bývalých nájomníkov urbariátu a Trenčianskej súdnej stolice dňa 21. októbra 1878 ako aj schválením tejto dohody Urbárnym výborom 5. novembra 1879 pod č. 9721. Podľa tejto dohody bolo vydaných 18 pozemkových náležitostí. Počas zriaďovania urbariátu jednotlivé pomerové náležitosti prináležiace jednotlivým gazdom neboli založené (zaznamenané) v pozemkovej knihe. Menný zoznam oprávnených a ich pomery medzi majetkami bol zostavený na zakladajúcej schôdzi 17. júna 1907 a zverejnený v Zozname oprávnených k hlasovaniu. Na základe tohto zoznamu schôdza rozhodla uznať ako majiteľov lesného majetku uvedeného v § 1 tých, ktorí boli vedení v Zozname oprávnených k hlasovaniu na položkách 1 – 53 podľa ich pomerov pri minulom urbárskom delení. Podľa § 1 uvedený spoločný lesný majetok doteraz spravovalo obecné lesné predstavenstvo a dočasný predseda. Pretože uvedený lesný majetok nepatrí do sféry zodpovednosti Maďarskej kráľovskej štátnej lesnej správy ani do Okresnej lesnej správy , tieto majetky budú podľa tohto nariadenia od doby nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia spravovať predseda, výbor, lesný hospodár, pokladník a zapisovateľ volení na schôdzi majiteľov spoločných lesných majetkov. V čase kým toto nariadenie nevstúpi v platnosť, prípadne nebude právoplatne zvolený predseda a výbor na riadnej schôdzi majiteľov bude podľa poverenia Samosprávneho lesného výboru z 5. februára 1900 lesný majetok spravovať dočasný predseda a dočasný výbor. Od 1. januára 1900 nariaďuje sa viesť peňažnú správu (evidenciu) lesného majetku oddelene od obecnej pokladnice.
Prvým záznamom o vzniku pozemkového spoločenstva je „Nariadenie pre bývalých správcov urbariátu v obci Dolná Slatina o vedení hospodárskej agendy lesného majetku nachádzajúceho sa v nedelenom stave, spoločnom užívaní“, podľa ktorého sa konala schôdza spoločných majiteľov dňa 17. júna 1907 v spolupráci s lesníkom Ottom Hynom ako vyslaným zástupcom Samosprávneho lesného výboru. Toto Nariadenie pre vedenie hospodárskej agendy bolo vystavené k nahliadnutiu od 20. októbra 1907 do 5. novembra 1907 a záujemcovia boli upozornení na 15 dňovú lehotu pre podanie prípadných sťažností. Pravosť listiny overili dôverníci Jakubcsek József a Jakubcsek István a predseda urbariátu Kern István. Spoločný lesný majetok teda, ktorého agenda je vedená týmto nariadením je 178,9 katastrálnych jutár.
Spoločenstvo má písomný záznam z 9. marca 1932 s názvom: „Soznam ku hlasovaniu oprávnených skutočných spolumajiteľov v nerozdelenom vlastníctve sa nachádzajúceho a spoločne užívaného lesa, lebo holiny bývalých urbarialistov (kopaničiarov) obce Slatinka nad Bebravou, okres Bánovski“, podľa ktorého mala spoločnosť 74 členov. Predsedom bol Tomáš Hloža, zapisovateľom Ľudevít Bacho a dôverníkom František Dušák. Majetok pozostával zo 131 osmín a vlastníci disponovali 74 hlasmi.
Ďalší písomný záznam „Výkaz k hlasovaniu oprávnených spolumajiteľov nerozdeleného a spoločne užívaného lesa patriaceho bývalým urbárnikom Slatinka nad Bebravou“. Tento menoslov bol schválený a jednohlasne vyhlásený a prijatý na valnom zhromaždení bývalých urbárnikov 17.januára 1944. Predsedom bol Vincent Kolárik, overovatelia Peter Fodrek a Florián Kolárik. Zoznam vlastníkov bol vyvesený k verejnému nahliadnutiu 15 dní t. j. od 18. januára do 1. februára 1944. Zainteresované stránky boli vyzvané k nahliadnutiu. V uvedenej dobe neboli podané žiadne námietky, čo potvrdil dňa 2. februára Tomáš Hloža ako vl. komisár. Pravosť zoznamu potvrdil Župný úrad v Trenčíne pod číslom 7801/I/1944 zo dňa 3. apríla 1944. Spoločnosť mala 90 známych členov, ktorí vlastnili 133,65 osmín a 10,35 osmín nezistených vlastníkov, spolu mala spoločnosť 144 osmín čo sa rovnalo 144 hlasom.
Rozhodnutím odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Bánovciach nad Bebravou č. Pôd-4901/58 zo dňa 21.07.1958 bol les odovzdaný Krajskej správe lesov v Nitre za náhradu v dreve po dobu 10 rokov vo výške 0,10 plm dreva za každý prevzatý ha t. j. v množstve 14,5 plm ročne. Celková doba a výška náhrady v palivovom dreve bola určená podľa § 5 zák. SNR č. 2/1958 Zb. SNR, podľa § 2 nariadenia Zboru povereníkov č. 3/1958 Zb. SNR a podrobnejších predpisov Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 44/1958 Ú. v.
Dňa 20.1.1996 sa konalo valné zhromaždenie bývalej urbárskej spoločnosti v Slatinke nad Bebravou, kde bol prijatý nový názov Urbariát, pozemkové spoločenstvo Slatinka nad Bebravou s právnou subjektivitou, Zmluva o založení pozemkového spoločenstva a zvolený nový výbor:
- predseda: Ján Hloža
- členovia: Jozef Jakubček, Eva Filínová, Anton Hlocký, Katarína Jakubová, Stanislav Gunár. Ing. Jozef Makyš, Leonard Fodrek
- dozorná rada Mária Tuchyňová, Jarmila Uškrtová, Adam Makyš.
Pozemkové spoločenstvo bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev dňa 2.5.1996 na Obvodnom úrade v Bánovciach nad Bebravou pod číslom Práv.-25/96.